Čo sa týka malieb GYH, v prvom momente divák začne vnímať len farebnosť malieb. Až v určitom odstupe začne vnímať tvary a organické komponenty obrazov. Jedným z najdominantnejších prvkov malieb je popínavá rastlinná a pletencová ornamentika. S takýmto typom ornamentiky sa môžeme stretnúť už v  predrománskom anglo-írskom umení. Na tomto území s keltskou kultúrnou tradíciou sa vyvinulo umenie s dekoratívnym štýlom, odmietajúcim realistické formy. Vznikali tu maliarske diela, založené na komplikovaných kombináciách rozmanitých ornamentov a na jemnej polychrómii. Tieto sa prejavili najmä na tvorbe iluminovaných rukopisov z 8. stor. n.l. (napr. Evanjeliár z Lindisfarne, Evanjeliár z Durrow, Evanjeliár z Kells). Vďaka svojmu školeniu v odbore dejín umenia pri svojej tvorbe využíva aj motívy z dejín umenia, tak ako v prípade cyklu malieb s názvom ”Book of Keys”, ktorý je alúziou na írsky evanjeliár v anglickej transkripcii ”Book of Kells”. Tento cyklus je charakteristický dekoratívnymi iniciálami a písmom. Tieto dekoratívne elementy ako aj perlovec, vajcovec, pletenec, vavrínový veniec, odvodené tiež z diel dejín umenia využíva často aj v iných svojich dielach.

Dielam GIH nemožno uprieť silný duchovný rozmer, ktorý je odrazom jej vnútorných prežitkov, ale môže byť aj dôsledkom jej židovského dedičstva. V konečnom dôsledku, toto dedičstvo sa nesnaží nijakým spôsobom potlačiť, skôr naopak, v mnohých jej maľbách nájdeme hebrejské písmo v rôznych viac alebo menej štylizovaných podobách. Letristické formy hebrejského písma a iniciály z anglosaských predrománskych rukopisov sa v autorkiných obrazoch neobjavujú náhodne, ale práve preto, že je autorkou už zmienenej teórie ”Kozmografie”, zaoberajúcej sa vznikom abecedy z prírodných foriem.

Príroda je koniec koncov ďalším dôležitým formálnym prvkom jej malieb. Na jednej strane ide o klasické žánrové krajinomaľby ako napr. cyklus ”Dorland Ponds”, či ”Landscapes”, ktoré častokrát len pripomínajú reálnu prírodu ako je tomu v prípade obrazu ”Jadis”, ktorý je jednoduchou kompozíciou hladiny odrážajúcej slnko s veľmi jednoduchým rámovaním po okrajoch. Na druhej strane sú to obrazy s rastlinnými prvkami vytvárajúcimi zdanlivo dekoratívne obrazce. Nejde pritom o čisto dekoratívne maľby, ale o obrazy presiaknuté autorkinou mystikou a duchovnosťou. O psychologickej a teologickej determinovanosti jej malieb svedčia aj názvy jej obrazov: ”Temple of Midnight, Kingdom, Grace” alebo cyklus nazvaný ”Windows In The Temple Of Mind.”

V konečnom dôsledku stojí za pozornosť aj samotný formát umelkyniných obrazov. Mnohé z nich sú komponované ako kosoštvorcové obrazy, ktoré autorka nazvala ako cyklus ”Diamond Series.” Ich forma môže byť z hľadiska freudovskej psychoanalýzy intepretovaná aj ako motív ženského lona. Tento erotický motív je potom ďalej rozvíjaný aj v samotnej maľbe, pozostávajúcej v niektorých prípadoch zo štylizovaných primárnych a sekundárnych pohlavných anatomických znakov, tak ako v prípade obrazov: ”Gratitude, Who Will Live and Who Will Die...” a pod. V týchto maľbách je možné nájsť aj ďalšie anatomické detaily ľudského tela, ako napr. hmota priečne pruhovaných svalov, krvné vlásočnice, neuróny atď. Aj na príklade týchto obrazov možno doložiť široké spektrum autorkiných aktivít v oblasti psychológie a neuroimunopsychológie.

Mgr. Viera Radziwill-Anoškinová