Od Jadranu k Dunaju
mladí výtvarníci z Apúlie na Slovensku

Pasquale Bellini
Riaditeľ Akadémie umení v Bari
Z Juhu na Sever, od Východu na Západ

Z Juhu na Sever, od Východu na Západ sa v Európe hýbe nielen tovar a obchodníci, ale aj kultúra a umenie. Prekrývajú sa mapy, križujú sa cesty po ktorých putujú mladí umelci, študenti a výskumníci plní tvorivého šťastia, so svojimi dielami, symbolmi a jazykmi. Oduševnený umelecký žargón zbližuje po prvýkrát v histórií Európy v mene kultúry a všetkých umení (antických i tých moderných poznačených technikami nových médií) mladé, konečne európske, generácie. Všetko v mene krásy, alebo v mene jej hľadania. Nie je chápaná ako uspokojivý a zmierlivý úkryt, skôr ako podnet na celkové prehodnotenie ľudského bytia, hoci aj prostredníctvom protirečení a kríz súčasného sveta.
Bratislavská a banskobystrická výstava študentov a umelcov Akadémie umení v Bari zanecháva v duchu poznania, objavovania a hodnotenia umenia, neustávajúceho dialógu mieru a kreatívnej konfrontácie nespochybniteľný signál tohto smerovania, ktoré s hrdosťou vítam a ďakujem všetkým, ktorí prispeli k jej realizácií.
Jedna osobná spomienka: v Bratislave som ako dvadsaťročný chlapec strávil v roku 1969 niekoľko dní. Bolo tam málo úsmevov a veľa uniforiem (vzhľadom na zahraničnú intervenciu). Takmer po štyridsiatich rokoch, mladícky úsmev umenia naznačuje vzdialenosť, ktorá delí od tohto obdobia i cestu slobody a nadobudnutého mieru a posilňuje na cestách, ktoré ešte máme pred sebou.

Diela mladých umelcov z Akadémie umení v Bari sú významným dôkazom toho, čo sa odohráva v školských ateliéroch i mimo nich. Svedčia o pozornosti, s akou pristupujú k významným súčasným problémom a spoločne vyjadrujú snahu používať umenie ako prostriedok na lepšie spoznanie seba samých, spracúvajú komplexné témy takmer vždy s ľahkým nádychom, veria v umenie s vedomím, že – ak nespasí svet – určite prispeje k jeho zlepšeniu.

Rozpor medzi láskou a nenávisťou, príťažlivosťou a túžbou po pomste inšpiruje Claudiu Giordano. Ponúka zamyslenie nad ľúbostným vzťahom, ktorý je múdrym spojením jemnej perfídnosti a ženskej vznešenosti, narážok na woodoo a zmyslom pre dekoráciu.

Neprekonateľná bariéra medzi dvoma bodmi, medzi dvoma skupinami ľudí, medzi jednotlivcom a miestami moci: No entry od Annamarie Ippolito naráža na sériu zákazov, ktoré nám dennodenne zabraňujú prekračovať určité hranice, vytvárajúc tak pokorujúci pocit vylúčenia.

Le Patate Pierpaola Miccolisa sú v skutočnosti drobnými grotesknými portrétmi priateľov, známych, spolužiakov a učiteľov, striedajúcich grimasy zhnusenia a zjavných deformácií, stávajú sa metaforou narušenej orálnosti, patologického vzťahu k jedlu.

Agata Difino vychádza zo svojho záujmu o taliansku kinematografiu, dofarbuje čiernobiele políčka kultového filmu Il sorpasso Dina Risiho a protagonistov filmu – Vittoria Gassmanna a Jean-Luis Trintignanta mení na ľadové ikony.

Pózujúce ženské telá pred fotoaparátom, v snahe o legitimitu, premyslené správanie a glamour navždy zmrazené v sklenených tabuliach, ktoré uzatvárajú súkromné príbehy a záhadné mikroorganizmy: to sú Piccoli mondi Elisabetty Antonacci.

„Časom sa všetko mení“ napísal Leonardo da Vinci. Lea Caputo vo svojom diele Ghiacciati zastavila rozpúšťanie ľadových blokov v pominuteľnej mizanscéne predstavujúcej neustále sa opakujúci životný cyklus.

Prírodné scenérie žiariacich a zvádzajúcich farieb Danila Babba vytvárajú šíriace sa znepokojenie nad nezvratným narušením ekosystému, vyprovokovaným nezmyselnými ľudskými zásahmi a spôsobujúcim šokujúce genetické mutácie.

Snaha definovať seba a zároveň dojem, že sa podobáme na mnohých ďalších. Jeden, nikto, stotisíc, atď. Nestačí farba očí, aby sme sa mohli nazývať indivíduami, aby sme sa nestratili v mase. Toto je význam diela Fototessere od Mariantonietty Bagliato. 

Sebaprezentácia v čiernobielom a „close up“ vytvorili neosobný obraz, ktorý je zároveň plný odkazov. Makrofotografie Teresy Romano ponúkajú fragmenty jej osobnosti, znaky jej hanblivosti a túžby prekonať ju.

Michele Mongelli sa pohybuje medzi sarkazmom a znevážením, inšpirujúc sa americkými graphic novel, komiksom underground a strip Andreu Pazienzu, komiksového autora z Puglie. Inšpirovaný televíznymi brakmi a príbehmi bežného šialenstva, ktorými je zaplavená tlač.

Deti s fyziologickými poruchami, ktoré nás nezasahujú nežnou vznešenosťou detstva, zlatého veku, v ktorom sa niè nezdá nemožné. Tie stoja v pozornosti pastelov Margherity Ragno, ktorých kresliarska zruènosť autorky neznižuje poetickú silu odkazu.

Výber jednej farby, roztrieštenosť, zádumčivé správanie, rozpačité pohľady dievčat Giuseppe Pansu vzbudzujú dojem neľahkého životného obdobia, v ktorom je nevinnosť často potupená a v ktorom chýba vzácna prítomnosť lásky.

Informácia o vystavujúcich 

Elisabetta Antonacci sa narodila v roku 1983 v Bari, kde žije a pracuje.

Danilo Babbo sa narodil v roku 1978 v Castellana Grotte (BA), kde žije a pracuje.

Mariantonietta Bagliato sa narodila v roku 1985 v Bari, kde žije a pracuje.

Lea Caputo sa narodila v roku 1983 v Castellana Grotte (BA), kde žije a pracuje.

Agata Difino sa narodila v roku 1979 v Noci (BA), kde žije a pracuje.

Claudia Giordano sa narodila v roku 1984 v Bari, kde žije a pracuje.

Annamaria Ippolito sa narodila v roku 1964 v Monopoli (BA), kde žije a pracuje.

Pierpaolo Miccolis sa narodila v roku 1985. Žije a pracuje v Alberobello.

Michele Mongelli sa narodil v roku 1987 v Modugno (BA), kde žije a pracuje.

Giuseppe Pansa sa narodil v roku 1981 v Mola di Bari, kde žije a pracuje.

Marherita Ragno sa narodila v roku 1985 v Bari. Žije a pracuje v Cassano Murge (BA).

Teresa Romano sa narodila v roku 1986 v Modugno (BA). Žije a pracuje v Bari.