Sandro Trotti: Mostra Personale
Autorská výstava

      Sandro Trotti je významný výtvarník z regiónu Marche na juhu Talianska, ktorý sa narodil v dedinke Monte Urano v roku 1934. Spolupracoval s najznámejšími talianskymi umelcami svojej doby, vystavoval v krajinách celého sveta, písali a hovorili o ňom najvýznamnejší talianski kritici umenia. Jeho diela sú vystavené v najpoprednejších múzeách sveta. Na výstave v Bratislave, v Galérii GOZA, bude prezentovať 25 svojich diel, ktoré predstavujú jeho umelecké smerovanie. V týchto dielach krajinomaľbu, portréty a akty, a možno v nich vidieť obrovskú maliarsku silu, ktorou sa vždy odlišoval od iných. Hodnota jeho obrazov z roka na rok stúpa. Označili ho dokonca za veľvyslanca talianskeho umenia v Číne, a práve v tejto nekonečnej krajine ho pred niekoľkými mesiacmi vymenovali za profesora dejín umenia v Pekingu.
      Výstava Sandra Trottiho je realizovaná vďaka spolupráci Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave, Galérie GOZA a Galérie umenia Villa Picena z talianskeho mesta Ascoli Piceno.
      Vernisáž výstavy sa bude konať v utorok, 16. septembra o 17,00 bude v Galérii GOZA na Panenskej ul. č. 13. Výstava potrvá do 31.10.2008.

      Sandro Trotti zaujme “(…) čistým gestom, bez zaváhania, občas ostrým (najmä v krajinomaľbe), mimoriadne romantickým a vždy expresívnym. Ďalšia vlastnosť je farba (…) “voľná”, ktorá odkrýva potrebu navodiť u pozorovateľa emotívne stavy, často nostalgické, zmyselné, intímne. Zobrazovaný predmet sa ponúka oku pozorovateľa vo svojej úplnosti, fyzickej, psychologickej a intímnej.

      To všetko majstrovsky zdôrazňuje v nádherných portrétoch žien.  Ženy Sandra Trottiho odkrývajú životnú energiu prítomnú u každého jednotlivca; táto energia je v zásade sexuálna, je koreňom života a rozkoše, nikdy nie je vyjadrením hriechu a skazy.

      Ďalšou témou, ktorá je maliarovi z Marche veľmi blízka, je krajina ako výsledok jeho obrovského ohľadu voči prírode a životu; vznešeného záujmu, ktorý sa v minulosti nadchýnal realitou a zobrazením skutočnosti (tieto témy boli charakteristické pre európske maliarstvo), aby ho následne nahradili politické koncepcie (úpadok životného prostredia ako metafora úpadku spoločnosti), ale aj antropológia („primitívne“ krajinky ako symboly stratenej nevinnosti), ktoré sa napokon stávajú kľúčom k prečítaniu a hlbokému pochopeniu človeka a jeho existenčnej drámy (expresionistická maľba).

      (…) Diela tohto maliara z Marche sú emblematické pre silu znaku. (…) Znak je “sila štetca”, ktorý môže byť mäkký, rytmický, zlomený a posilnený farbou; nie je to náhoda, že umenie Sandra Tottiho obdivujú v krajinách Orientu: jeho maľba je plná znakov, gest, ale je zároveň nabitá zmyselnosťou a výbušnosťou, ktorá je typická pre “stredomorskú krv”, schopná spojiť harmóniu s drámou, rytmus s nepravidelnosťou, mäkkosť s tvrdosťou; jeho tvorivá lymfa pridáva „erosa kmeňa“ k poézii „lietajúcich šarkanov“.

(časti pochádzajú z kritiky Emiliana Canaliho)